Stáva sa, že niekedy obraz na monitore vyzerá inak, ako na displeji notebooku či na displeji kolegu. Niekedy sa aj stane, že aj vytlačená strana z tlačiarne má iné farby, ako udáva váš monitor. Je chybné nastavenie monitora? Alebo chyba nastala v nastavení farieb v operačnom systéme či v grafickom editore? Máte dobre nastavenú tlačiareň?
V každom prípade ide o vážnu vec a o to zvlášť, ak pracujete s monitormi určenými pre diagnostiku v zdravotníctve.
Najčastejšou príčinou problémov je častokrát samotná obrazovka monitoru. Všeobecne platí, že bez dobre skalibrovaného monitora schopného reprodukovať farby či odtiene šedej, nie je možné spoľahlivo pracovať. Kvalita obrazu je už len otázkou náhody.
Z tohto dôvodu predstavuje obrazovka základný predpoklad pre presnú editáciu farieb resp. odtieňov šedej.
Každý pixel obrazovky pozostáva z červeného, zeleného a modrého subpixelu. A každý z týchto subpixelov môže svietiť niektorým z 256 úrovní jasu. Bežný osembitový monitor má pre každý pixel teoreticky 256 * 256 * 256 (tj. vyše 16,7 milióna) možností, ako namiešať požadovanú farbu. Práve jedna z týchto kombinácií je správna – všetky ostatné sú chybné. Hoci odtieň červenej zostane červený, aj drobné nepresnosti spôsobí u grafického obsahu citlivého na najjemnejšie farebné nuansy viditeľné odchýlky v zobrazení.
Praktickým dôsledkom je zobrazenie viac či menej skresleného obrazu namiesto jeho správne podoby. Užívateľ tento skreslený obraz ďalej spracováva a upravuje do požadovanej podoby, ale skutočná podoba obrazových dát mu zostáva skrytá. Tlačiareň však namiesto užívateľovho skresleného obrazového vnemu dostáva k tlači dáta v ich skutočnej podobe, čím často vznikajú odchýlky. Výtlačok býva príliš svetlý či tmavý, má farebný nádych alebo odlišný kontrast.
Ak máme si byť istí, že obraz na monitore odpovedá skutočným dátam, musí použitý monitor spĺňať dva predpoklady. Predovšetkým musí byť optimalizovaný podľa špecifických požiadaviek na zobrazovanie grafického obsahu. Ďalej musí byť kalibrovaný, lebo každý monitor starne. Táto kalibrácia by sa mala vykonávať pravidelne a riadne.
Žiadny obrazovkový panel nie je čo do jasu a farebného podania vyrobený úplne homogénne. Každá obrazovka je na niektorých miestach tmavšia a na iných svetlejšia, inde sa zase vyskytujú odchýlky vo farbách. Tieto odchýlky závisia na konštrukcii LCD panela a pri jednotlivých kusov sa líšia. Pri spracovaní obrazových dát si však používateľ musí byť vždy istý, že odchýlky v jase alebo farebné nádychy sú skutočne obsiahnuté v obrazových dátach a nevznikajú ako dôsledok vád monitora.
Tu je zásadný problém: systém pozná iba obrazový signál predávaný z počítača do monitora. Nedozvie sa však, ako ho monitor spracuje, pretože spätná väzba chýba. Tú možno vytvoriť až kalibračným procesom. Počas nej sa pomocou kalibračného senzora a príslušného softvéru porovná stanovený obrazový signál so skutočným obrazom na monitore. Tu sa vždy vyskytujú väčšie či menšie odchýlky. To je však len prvý krok. Ďalší krok predstavuje korekcia týchto chýb.
Ku korekcii odchýlok vedú dve cesty: hardvérová alebo softvérová kalibrácia. Obe vyžadujú kalibračné senzor a kalibračný softvér. Pri softvérovej kalibrácii sa zostaví korekčný profil, ktorým sa signál grafickej karty skreslí opačným spôsobom, než ako skresľuje monitor. Spoločným pôsobením oboch týchto odchýlok vznikne neskreslený obraz.
Naopak, pri hardvérovej kalibrácii sa obrazový signál nemení. Namiesto toho sa monitor vyladí úpravou vnútorných prevodových tabuliek LUT (Look-up-Table) definujúcich priradenie farieb. Tým sa koriguje miešanie farieb na úrovni subpixelov. Hardvérová kalibrácia je výhodnejšia, pretože pri nej na rozdiel od softvérovej kalibrácie nedochádza k strate kvality. Preto všetky monitory EIZO ponúkajú hardvérovú kalibráciu.
Spoločnosť SOFOS, a. s., ponúka pre svojich zákazníkov hardvérovú kalibráciu monitorov značky EIZO podľa štandardu DICOM 14. Kalibráciu uskutočňuje certifikovaný technický pracovník.
Pre bližšie informácie a otázky ohľadom kalibrácie nás kontaktujte.